sobota 12. júla 2014

Myšiarka ušatá (Asio otus)

Popis
Stredne veľká sova, krídla na konci ostrejšie ukončené oproti sove lesnej. Hlava je
Myšiarka ušatá (Asio otus)
charakteristická nápadnými perovými uškami, ktoré však počas letu a odpočinku často nie sú vidieť. Údery krídel počas letu sú pomalšie ako pri sove lesnej, počas lovu strieda aktívny let s plachtením nízko nad zemou. Oči sú oranžovo sfarbené, sfarbenie tela je zospodu hnedé s jemnými čiarkami. Chvost je relatívne krátky. Dĺžka tela približne 40 cm. Rozpätie krídel 90 - 100 cm. Hlas je možné vypočuť tu, teritoriálny hlas predstavuje v prepise krátke akoby tlmené "hu". Počas toku je typické tlieskanie krídlami počas letu. 


Rozšírenie

Vyskytuje sa v oblastiach severnej pologuľe - Európe, Ázii a Amerike. Obýva najmä riedke lesy s otvorenými plochami, prípadne okraje týchto lesov a otvorenú krajinu s remízkami a stromoradiami. Tiež obsadzuje i biotopy v blízkosti ľudských obydlí (parky, záhrady so starými stromami, staré sady, cintoríny). Vyžaduje na hniezdenie najmä staré hniezda vrán a strák.

Rozšírenie na Slovensku

Obýva najmä nížiny a pahorkatiny s otvorenými plochami, stromoradiami a remízkami . Často hniezdi i priamo v mestách a na dedinách, najmä na cintorínoch a v parkoch. Počas zimy k nám dolietajú jedince zo severu, na vhodných miestach ako sú ihličnaté stromy v parkoch a na cintorínoch sa zhromažďuje často veľký počet jedincov - niekoľko desiatok až vyše sto. 

Rozmnožovanie

Tok začína ešte počas zimy, zväčša od februára, prejavuje sa tlieskaním krídel a tlmeným "hu". Vajcia znáša najčastejšie od druhej polovice marca až do začiatku apríla do starého hniezda alebo hniezdnej podložky. Vajcia sú biele, ich počet závisí od množstva potravy - väčšinou 5-6. Na vajciach sedí 27-28 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 3-4 týždňoch a zdržujú sa v okolí hniezda. Lietať dokážu po asi 5 týždňoch od vyliahnutia. Ešte niekoľko týždňov sa zdržujú v teritóriu rodičov a pýtajú potravu od nich. 
Zimujúce myšiarky ušaté v parku


Potrava

Myšiarka ušatá sa na Slovensku živí najmä hrabošom poľným. V zime tvoria malú časť jej potravy vtáky. Loví najmä počas letu nízko nad vegetáciou a niekedy z vyvýšeného miesta. 

Ochrana druhu

Patrí medzi neohrozené druhy z celosvetového pohľadu, na Slovensku je chránená. Jej ochrana je závislá najmä od dostatku hniezd iných druhov vtákov - najmä vrán a strák. Taktiež veľké straty spôsobuje automobilová doprava, keďže lietajú nízko nad zemou počas lovu a cesty často križujú ich teritóriá. V niektorých oblastiach je problém tiež nelegálny odstrel, najmä vystreľovanie hniezd. Dôležité je tiež zabezpečiť kľud na odpočinkových miestach, najmä kde zimujú väčšie kŕdle.