štvrtok 18. decembra 2014

Kuvik obyčajný (Athene noctua)

Popis
Kuvik obyčajný (Athene noctua)
Malá sova, krídla na konci špicaté. Hlava je menšia.Oči sú svetlé. Údery krídel počas letu sú rýchle, na dlhšie vzdialenosti lieta vo vlnovkách (ako ďatle). Sfarbenie tela je hnedo biele. Perie na chrbtovej strane je hnedé s roztrúseným bielym perím. Spodná strana je svetlejšia. Chvost je krátky. Dĺžka tela je približne 25 cm. Hlas je možné vypočuť tu. Ozýva sa v okolí hniezdiska, neskúsený pozorovatelia si najmä v lese môžu jeho hlas zameniť za agresívny hlas sovy lesnej.

Rozšírenie
Vyskytuje sa v Európe, Ázii a severnej časti Afriky. Obýva najmä staré usadlosti, poľnohospodárske družstvá, stodoly, kostoly a staré stavby s dostatkom možností na úkryt. Tiež obsadzuje najmä mimo Slovenska záhrady či sady so starými bútľavými stromami či bútľavé vŕby. 

Rozšírenie na Slovensku
Vyžaduje otvorenú krajinu pre lov potravy a staré budovy či bútľavé stromy na hniezdenie. V minulosti boli pre neho dôležité riedke porasty vŕb s lúkami a ruderálnou vegetáciou. Rozšírený je v nížinách a pahorkatinách na južnom a východnom Slovensku. Najčastejšie sa vyskytuje v areáloch poľnohospodárskych družstiev. Stav populácie na Slovensku sa odhaduje na 800-1000 párov.

Rozmnožovanie
V teritóriu kde hniezdi sa zdržuje celý rok. Nemigruje. Tok prebieha od konca febrára do apríla za častých hlasových prejavov a je závislý na klimatických podmienkach. K hniezdeniu používa dutiny v starých stromoch, najmä vŕb, otvory pod strechami, holubníky, kostoly, búdky a pod. Vajcia znáša od konca marca do polovice mája. Počet vajec v znáške sa pohybuje od 3 - 6 ks. Tvar vajec je guľatý, príp. mierne oválny. Vajcia sú čisto biele, slabo lesklé, spravidla znečistené od vývržkov a zbytkov potravy. Sú znášané najčastejšie v dvojdňových intervaloch. Na násade sedí iba samica, sedieť začína od predposledného alebo posledného vajca. Doba sedenia na vajciach je 24 - 25 dní. Mláďatá hniezdnu dutinu opúšťajú vo veku asi 30 - 35 dní. Po opustení dutiny sa zdržujú v okolí hniezda, kde sú dokrmované rodičmi. Pohlavne dospievajú ešte pred dosiahnutím prvého roku života.

Potrava
Potravu tvoria najmä hmyz a hlodavce. Loví ich spravidla z pozorovateľne (vyvýšeného miesta) odkiaľ na korisť rýchlo zaútočí. 

Ochrana druhu
V oblastiach s vhodnými podmienkami nie je vzácny. Ohrozuje ho intenzívne poľnohospodárstvo - pestovanie monokultúr, používanie pesticídov, ničenie pasienkov a trvalých trávnych porastov. Okrem straty vhodných potravných biotopov je ohrozený kolíziami s autami a stratou vhodných hniezdnych možností. Predovšetkým zánik starých budov a starých stromov pozdĺž vodných tokov obmedzujú prežitie tohto druhu na Slovensku (spolu so stratou potravných biotopov).

Záhrady pre sovy

Pravidelne kosený svah hrádze (útočište hmyzu a hlodavcov)
Záhrady predstavujú často vhodné prostredie pre odpočinok a hniezdenie sov. Keďže záhrady majú rôzny účel - úžitkový alebo rekreačný, nie každá je vhodná pre sovy. V nasledujúcom texte spomeniem niekoľko opatrení, čo sa dá urobiť v záhrade aby bola bezpečnejšia a spĺňala nároky nielen sov. Pre zvýšenie atraktivity záhrady pre sovy a tiež ostatné vtáky sa odporúča:

1. ponechať staré stromy, ideálne s dutinami v záhrade (v prípade úžitkových záhrad to niekedy nie je možné, avšak ak nám nejde iba o produkciu stromov, tak starý strom je cennejší pre hmyz a vtáky ako mladý strom (ponúka dutiny a odumreté drevo pre život a rozmnožovanie vtákov a hmyzu)
2. v odlahlejších častiach je dobré ponechať alebo vysadiť kry, ktoré tvoria úkryt pre spevavce a hlodavce a zároveň sa tu môžu rozmnožovať
3. medzi stromami ponechávať prirodzenú vegetáciu - túto časť neorať ani neryľovať - slúži ako refúgium pre opätovnú kolonizáciu ostatných častí záhrady hlodavcami a hmyzom
4. používať málo insekticídov a rodenticídov - predovšetkým na miestach kde to nepotrebujeme, ako je oblasť medzi a pod ovocnými stromami
5. záhradu večer neosvetlujeme - sovy nepotrebujú na lov umelé osvetlenie, a zároveň šetríme energiu
6. sovy nemajú radi rušenie a najmä počas lovu potrebujú tiché prostredie, aby boli úspešné. Preto je dobré minimalizovať hluk vo večerných hodinách v častiach záhrady, ktoré sú potenciálnym loviskom pre sovy.

Tieto zásady je možné uplatniť v takmer každej záhrade. V prípade, že záhrada obsahuje jazierko, je dobré upraviť svahy či kamene tak aby mali vtáky prístup priamo k vodnej hladine.

Okrem skvalitnenia záhrady je dobré minimalizovať nebezpečenstvá v nej. V prípade, že na záhrade používame na zachytávanie dažďovej vody sudy, je dobré ich na noc a po naplnení zakrývať. Prípadne ich opatriť napr. "schodmi" ktoré sa zavesia na hranu sudu, aby sa sova alebo iný vták či hmyz mohol dostať zo suda. V prípade, že máme v blízkosti záhrady alebo dákeho vhodného lovného biotopu umiestnený dom alebo inú stavbu s veľkými presklenými plochami, tieto plochy sa snažíme zviditeľniť. Tieto plochy sú pre vtáky menej nebezpečné ak sú pre ne viditeľné alebo ich nelákajú na prelet. Preto je dobré na ne umiestniť rôzne nálepky s rôznym tvarom, ide o to aby tieto plochy nenechávali veľa voľného priestoru na prelet. Podrobný popis riešení pre rôzne situácie nájdete tu.

utorok 7. októbra 2014

Ďalší večer v mestských lesoch

Bod na Kamzíku
V nedeľu 5.10.2014 bola nočným monitoringom skontrolovaná oblasť okolo vrchu Piesky v mestských lesoch nad Račou. Na vopred vytipovanom bode (na mieste kde je možné počuť sovy zo širokého okolia) v rámci štvorca 2x2 km som začal s prípravou na monitoring 20 minút pred západom Slnka. Monitoring prebiehal 30 minút po západe Slnka z jednoho bodu. Asi v intervale 7 minút bol imitovaný teritoriálny hlas sovy lesnej (Strix aluco). Krátko po západe sa z asi 30 m ozval samec sovy a pomalým letom sa presunul k bodu monitorovania. Na ďalšiu krátku provokáciu už nereagoval. Iné jedince sov už neboli zaznamenané, nereagovali ani na imitáciu hlasu. V pondelok 6.10.2014 bola večer skontrolovaná časť štvorca - východná časť vrchu Kamzík. Pre zhoršené podmienky (vietor) a nevyužitia imitácie hlasu bol monitoring ukončený 10 minút pred plánovaným koncom, pričom nebola zaznamenaná žiadna sova. Ďalší monitoring je plánovaný koncom týždňa.
 

sobota 27. septembra 2014

Monitoring sov v lesoch pri Bratislave pokračuje

Výhľad na Malú Baňu - miesto detekcie 3 sov lesných (Strix aluco)
Od septembra znova pokračuje monitoring sov v lesoch v Malých Karpatoch pri Bratislave. Počas súmraku okrem krásnej scenérie lesov a kopcov boli zaznamenané prvé sovy lesné (Strix aluco) nad Račou (konkrétne oblasť Knižkovej doliny a vrchu Malá Baňa). V tejto časti sa ozývali tri jedince počas súmraku typickým kuvikaním a kvílením - predstavujúcim agresívne teritoriálne správanie. Dobrý čas je počkať na mieste s rozhľadom do širokého okolia asi 30 min po západe slnka. V tomto období vykazujú sovy často spontánnu hlasovú aktivitu. Miesto by nemalo byť v blízkosti vodného toku, keďže šum tečúcej vody znižuje schopnosť zachytenia ozývania sa sov. Tiché večery bez vetra a dažďa predstavujú ideálne podmienky na sledovanie teritoriálneho správania sov. Okrem lesov sú zaujímavé i parky a cintoríny, kde okrem sovy lesnej môžeme pozorovať i zimujúce myšiarky ušaté (Asio otus). V priebehu októbra je cieľom zmonitorovať ďalšie štvorce v mestských lesoch v Malých Karpatoch. A následne tiež pomocou akustického monitoringu oblasti v okolí Svätého Jura a Limbachu.  

streda 20. augusta 2014

Nová nástenka Pinterest o ochrane sov

Na zlepšenie informovanosti o sovách som sa rozhodol využiť službu/sociálnu sieť Pinterest, kde môžete na nástenke mať grafické zobrazenie uložených linkov na web stránky, prípadne fotky. Na nižšie uvedenej adrese nájdete odkaz na nástenku s odkazmi na stránky o ochrane sov, manuálmi a projektami. Stránka bude neustále dopĺňaná o nové odkazy. V prípade záujmu o doplnenie linkov na nástenku je možné ma kontaktovať či prípadne dopĺňať nástenku s mojím súhlasom. http://www.pinterest.com/blackdaysvk/conservation-of-owls/

pondelok 4. augusta 2014

Publikácie o sovách zo Slovenska

Štúdium sov na Slovensku má pomerne dlhú tradíciu. Bolo vydaných veľa odborných a populárno-náučných článkov, tieto sú zhrnuté v tomto zozname citácií - tu. Veľká časť prác je venovaná výskumu potravy a abundancii sov v rôznych biotopoch.

nedeľa 20. júla 2014

Dutiny - význam pre sovy

Väčšina druhov sov na Slovensku využíva dutiny v stromoch viac či menej pravidelne. Medzi druhy hniezdiace  v dutinách môžeme zahrnúť všetky lesné druhy, s výnimkou výra skalného obývajúceho najmä skalné steny a hniezda dravcov a sovy dlhochvostej hniezdiacej najmä na vrcholci zlomených stromov a v hniezdach dravcov. Dutiny tiež zriedkavo obsadzuje myšiarka ušatá, no nehniezdi v nich pravidelne. Pre ostatné druhy sú dutiny základnou možnosťou pre hniezdenie, keďže poskytujú bezpečný úkryt pred predátormi a nepriazňou počasia.

Dvojitá dutina
V stromoch vznikajú dutiny dvojakým spôsobom - prirodzene rozkladom dreva za pomoci drevokazných húb a vplyvom počasia, čím sa dutina časom rozširuje. Dutiny úzko súvisia s vekom a druhom stromov, staršie porasty majú spravidla viac dutín ako mladšie a tiež napr. v duboch sa tvoria dutiny častejšie ako napr. v smrekoch. Druhý spôsob súvisí s činnosťou ďatľov - tieto si vytvárajú dutiny samostatne, pričom majú rôznu veľkosť - podľa veľkosti druhu. Dutiny po ďatľoch sú dôležité najmä pre menšie druhy sov hniezdiace v ihličnatých lesoch, kde sa prirodzené dutiny tvoria v menšej miere pričom tieto lesy sú často intenzívne obhospodarované. Hniezdia v nich kuvičky vrabčie (Glaucidium passerinum) a pôtiky kapcavé (Aegolius funereus). Väčšie druhy sov, ako sova lesná (Strix aluco) potrebujú väčšie dutiny, preto využívajú prevažne prirodzené dutiny a dutiny po tesárovi čiernom (Dryocopus martius). 


Prirodzená dutina
Okrem sov sú na dutiny viazané mnohé živočíchy, od rôznych druhov chrobákov, blanokrídlovcov (osy, sršne, včely) až po cicavce a vtáky ako holuby či sýkorky. Sovy ich okrem hniezdenia využívajú i na odpočinok najmä v mimohniezdnom období. V hospodárskych lesoch mladšieho veku (spravidla pod 80 rokov) je tvorba dutín obmedzená, ako určitá pomoc nielen sovám sa vyvešiavajú búdky do takýchto porastov, aby sa aspoň čiastočne pomohlo druhom, ktoré inak nemajú kde hniezdiť. Pri správnom zhotovení a ošetrení búdky, môže búdka fungovať až desiatky rokov. Primárne je ale potrebná ochrana a zachovanie starých porastov, pričom v chránených územiach je nutné používať čo najšetrnejšie spôsoby obhospodarovania lesa a pokiaľ je to možné ponechávať staré stromy s dutinami v poraste bez lesohospodárskych zásahov.

sobota 12. júla 2014

Myšiarka ušatá (Asio otus)

Popis
Stredne veľká sova, krídla na konci ostrejšie ukončené oproti sove lesnej. Hlava je
Myšiarka ušatá (Asio otus)
charakteristická nápadnými perovými uškami, ktoré však počas letu a odpočinku často nie sú vidieť. Údery krídel počas letu sú pomalšie ako pri sove lesnej, počas lovu strieda aktívny let s plachtením nízko nad zemou. Oči sú oranžovo sfarbené, sfarbenie tela je zospodu hnedé s jemnými čiarkami. Chvost je relatívne krátky. Dĺžka tela približne 40 cm. Rozpätie krídel 90 - 100 cm. Hlas je možné vypočuť tu, teritoriálny hlas predstavuje v prepise krátke akoby tlmené "hu". Počas toku je typické tlieskanie krídlami počas letu. 


Rozšírenie

Vyskytuje sa v oblastiach severnej pologuľe - Európe, Ázii a Amerike. Obýva najmä riedke lesy s otvorenými plochami, prípadne okraje týchto lesov a otvorenú krajinu s remízkami a stromoradiami. Tiež obsadzuje i biotopy v blízkosti ľudských obydlí (parky, záhrady so starými stromami, staré sady, cintoríny). Vyžaduje na hniezdenie najmä staré hniezda vrán a strák.

Rozšírenie na Slovensku

Obýva najmä nížiny a pahorkatiny s otvorenými plochami, stromoradiami a remízkami . Často hniezdi i priamo v mestách a na dedinách, najmä na cintorínoch a v parkoch. Počas zimy k nám dolietajú jedince zo severu, na vhodných miestach ako sú ihličnaté stromy v parkoch a na cintorínoch sa zhromažďuje často veľký počet jedincov - niekoľko desiatok až vyše sto. 

Rozmnožovanie

Tok začína ešte počas zimy, zväčša od februára, prejavuje sa tlieskaním krídel a tlmeným "hu". Vajcia znáša najčastejšie od druhej polovice marca až do začiatku apríla do starého hniezda alebo hniezdnej podložky. Vajcia sú biele, ich počet závisí od množstva potravy - väčšinou 5-6. Na vajciach sedí 27-28 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 3-4 týždňoch a zdržujú sa v okolí hniezda. Lietať dokážu po asi 5 týždňoch od vyliahnutia. Ešte niekoľko týždňov sa zdržujú v teritóriu rodičov a pýtajú potravu od nich. 
Zimujúce myšiarky ušaté v parku


Potrava

Myšiarka ušatá sa na Slovensku živí najmä hrabošom poľným. V zime tvoria malú časť jej potravy vtáky. Loví najmä počas letu nízko nad vegetáciou a niekedy z vyvýšeného miesta. 

Ochrana druhu

Patrí medzi neohrozené druhy z celosvetového pohľadu, na Slovensku je chránená. Jej ochrana je závislá najmä od dostatku hniezd iných druhov vtákov - najmä vrán a strák. Taktiež veľké straty spôsobuje automobilová doprava, keďže lietajú nízko nad zemou počas lovu a cesty často križujú ich teritóriá. V niektorých oblastiach je problém tiež nelegálny odstrel, najmä vystreľovanie hniezd. Dôležité je tiež zabezpečiť kľud na odpočinkových miestach, najmä kde zimujú väčšie kŕdle.

pondelok 16. júna 2014

Sovy v meste alebo problém ozývajúcich sa mláďat

Mláďa myšiarky ušatej    Foto: V. Kessel

V mestách sa každoročne opakuje situácia - obyvatelia počas jari a jesene nemôžu spávať, pretože počas noci sú rušený pravidelným "pískaním". Toto pískanie je ozývanie sa mláďat spravidla pýtajúcich potravu od rodičov.  Najčastejšie sú pôvodcom týchto hlasov mláďatá myšiarky ušatej (Asio otus) - hlas tu, prípadne sovy obyčajnej (Strix aluco) - hlas tu. Okrem týchto druhov sa v okolí sídiel môžu vyskytnúť kuvik obyčajný (Athene noctua), výr skalný (Bubo bubo) a výrik lesný (Otus scops). Najčastejšie sa v mestách stretávame s myšiarkami, ktoré hniezdia v stračích a vraních hniezdach v parkoch, záhradách a na sídliskách.  

Mláďatá sa častejšie ozývajú po opustení hniezda, keď ešte nevedia lietať až do osamostatnenia. Toto obdobie trvá 2-3 týždne, avšak intenzívne pískanie trvá zväčša kratšie časové obdobie. Najmä na sídliskách ľudia často nevedia zaspať a chcú vedieť informácie čo môžu robiť. Najlepšie je toto obdobie vydržať a počkať kým sa mláďatá nenaučia loviť potravu a neodletia preč z rodičovského teritória. V horšom prípade, keď sú mláďatá obzvlášť hlasné je možné pristúpiť v spolupráci s pracovníkmi ŠOP SR - kontakty tu k premiestneniu mláďat, ak sa dajú odchytiť, do iného hniezda myšiarok. Toto je zriedkavá situácia, pretože mláďatá v oboch hniezdach by mali byť približne rovnakého veku a nesmie ich byť ani vysoký počet v jednom hniezde. V prípade veľkých vekových rozdielov medzi mláďatami by mohlo dôjsť až k vyhladovaniu mladších mláďat. Navyše treba poznať hniezda myšiarok v okolí a priebeh hniezdenia v týchto hniezdach. V prípade, že sa dačo stalo s rodičmi a mláďatá sú opustené, je nutné kontaktovať ŠOP SR - resp. príslušné pracovisko alebo OÚ ŽP. Takéto mláďatá by mali byť premiestnené do rehabilitačnej stanice, kde sa o ne postarajú a neskôr ich aj vypustia do prírody, no ide o krajné riešenie, pretože o mláďatá je nutné sa intenzívne starať, aby mohli byť v dobrom stave vypustené do prírody.
 

sobota 14. júna 2014

Prvý výrik zachytený akustickým monitoringom v roku 2014

Biotop kde bol výrik zaznamenaný
Využitím akustického monitoringu v oblasti CHVÚ Záhorské Pomoravie bol zaznamenaný výskyt ozývajúceho sa samca výrika v katastrálnom území obce Stupava. Výrik sa ozýval 9.5.2014 zo stromoradia pozdĺž toku Malina. Nahrávku je možné si vypočuť na tejto stránke. Ide o druhého zaznamenaného jedinca výrika v tomto roku na Záhorí.


štvrtok 8. mája 2014

Monitoring výrika lesného v CHVÚ Záhorské Pomoravie a CHVÚ Malé Karpaty

Výrik lesný (Otus scops)
Od začiatku mája do septembra roku 2014 bude prebiehať monitoring vybraných lokalít v CHVÚ Záhorské Pomoravie a CHVÚ Malé Karpaty. Cieľom je zistiť prítomnosť výrika v týchto CHVÚ. V prípade objavenia lokalít s dostatočne veľkou populáciou bude možné žiadať pridanie druhu medzi kritériové druhy v dotknutom CHVÚ. Na základe tohto monitoringu bude následne možné zlepšenie ochrany výrika na konkrétnych lokalitách formou praktickej pomoci - vyvesovaním búdok. Monitoring je vykonávaný kombináciou akustického monitoringu (využitie diktafónov) a prehrávania hlasu výrika na potenciálnych lokalitách. V priebehu jari a leta by malo byť skontrolovaných minimálne 11 lokalít v CHVÚ Malé Karpaty a 9 v CHVÚ Záhorské Pomoravie. V oblasti Malých Karpát budú sledované skupiny stromov pri zarastajúcich vinohradoch, lúkach a pasienkoch na svahoch Karpát. Na Záhorí, v okolí rieky Moravy budú skontrolované lokality na okraji lužných lesov v susedstve lúk. Podporu projektu zabezpečila Ochrana dravcov na Slovensku.


streda 7. mája 2014

Tok sov počas jari


Obdobie od februára do začiatku mája je typické pre tok sov. Väčšina ľudí sa stretne najmä so sovou lesnou (Strix aluco) a jej húkaním počas prechádzky za súmraku v lese.
 

Od začiatku roku 2014 bolo monitorované územie formou nočných transektov prevažne bukových lesov nad Račou - smerom na lokalitu Biely kríž. Boli stanovené dva transekty s čiastočným prekryvom bodov. Tok sov prebiehal nerovnomerne, väčšina párov bola zachytená počas dvoch sčítaní transektu (nahrávka páru sovy lesnej . Počas nočných transektov nebolo použité prehrávanie nahrávky, sovy boli vyhľadávané pomocou sluchu z vhodných bodov tak aby bola pokrytá celá plocha (2x2 km). Z každého bodu sa počúva okolie a nočné zvuky. Počas jednej noci boli maximálne registrované tri páry. Celkovo sme v dvoch štvorcoch 2x2 km - z toho jeden z 2/3 tvorený sídlami, druhý je tvorený lesom. Napriek opakovaným kontrolám bolo zistených minimálne 5 párov. Danú oblasť je nutné pravidelne v čase toku monitorovať, aby sa predišlo nesprávnemu zhodnoteniu výsledkov. Mimo transektov bol zaznamenaný i jeden ozývajúci sa výr skalný (Bubo bubo) pri rieke Morave pri Devínskej Novej Vsi. 

streda 15. januára 2014

Monitoring sov v Malých Karpatoch

Časť trasy nočného monitoringu v Malých Karpatoch
Koncom decembra končí časť zimného monitoringu lesných sov v Malých Karpatoch. Pomocou diktafónov a nočného monitoringu bolo monitorovaných 16 km² (štyri štvorce o rozlohe 2x2 km). Spracovanie údajov ukázalo relatívne vysokú hustotu sovy lesnej (Strix aluco) v oblasti štvorcov. V oblasti boli zaznamenané i dva ozývajúce sa samce výra skalného (Bubo bubo). V štvorci pokrývajúcom väčšinu masívu Devínskej Kobyly  bolo zaznamenaných 5 teritórií (3 preukázané a 2 predpokladané) sovy lesnej (Strix aluco), čo predstavuje hustotu 1,25 teritória/km². Z celkového počtu štyroch štvorcov v Malých Karpatoch (bez Devínskej Kobyly) o rozlohe 4 km² sú dva mapované metódou nočného monitoringu a jeden štvorec pomocou akustického monitoringu - diktafónmi.V akusticky monitorovaných štvorcoch pohoria Malé Karpaty (8 km²) boli zaznamenané 3 teritóriá v oboch štvorcoch (0,75 teritória/km²). Vo všetkých akusticky monitorovaných štvorcoch celkovo dosahovala hustota 0,9 teritória/km². Vo štvorci mapovanom nočným monitoringom formou bodového transektu boli zaznamenané 3 teritóriá sov - 0,75 teritória/km².

Nižšia hustota v tomto štvorci súvisí zrejme s menej presnou metódou (obmedzený čas na bode, nepoužívanie vábenia) v porovnaní s akustickým monitoringom, keďže porasty sú staršie a kvalitnejšie ako v štvorcoch kde sa používal akustický monitoring. Tieto údaje budú ďalej spracované pre zistenie vplyvu vekovej štruktúry porastov na populáciu sov.