štvrtok 16. augusta 2018

Ako zachrániť hniezdo kaní?

Hniezdo kaní popolavých
Leto je obdobie keď pre ornitológov a pozorovateľov vtáctva nastáva čas sledovania vyvádzania mláďat. Avšak niekedy pribudnú aj starosti. Nie všetky vtáky hniezdia na stromoch, niektoré druhy hniezdia na zemi. A v tom najhoršom prípade aj na poliach. Prečo je to najhorší prípad? Lebo potom sú mláďatá ohrozené pri žatve kombajnami, ktoré doslova zdemolujú hniezdo a všetko čo nemôže uletieť. Asi sa väčšina bežných ľudí nikdy nestretne s hniezdom napríklad kaní popolavých alebo močiarnych na poli. Ak ste, ale psíčkar či poľnohospodár, tak možno vám nasledujúce informácie pomôžu.

V prvom rade si predstavíme najohrozenejšie druhy, ktorých mláďatá v čase žatvy väčšinou ešte nie sú schopné dobre lietať. Z dravcov sú to kaňa močiarna (Circus aeruginosus) a kaňa popolavá (Circus pygargus). Oba druhy pôvodne obývajú podmočené lúky, mokrade, trsťové porasty, vysokobylinné nevyužívané otvorené plochy. Prispôsobili sa aj intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine, kde hniezdia aj na poliach predovšetkým v obilí a repke. Okrem nich sú ohrozené kosením lúk tiež napr. chrapkáč poľný (Crex crex) či cíbik chochlatý (Vanellus vanellus). Žatva či kosenie lúk čoraz častejšie nastáva skôr vplyvom zmeny podnebia. Najneskôr zvyčajne vyvádzajú mláďatá dravce, takže stačí, aby trocha neskôr nakládli vajíčka a dôsledkom toho môže byť  neúspešné hniezdenie. Pri zničení iba niekoľkých hniezd by to nebol veľký problém pre populáciu minimalizovať tieto straty. Lenže počet párov napríklad kaní na Slovensku je veľmi nízky (do 10). V tomto prípade každé zničené hniezdo priamo ohrozuje zachovanie druhu na našom území. Kane sú úplne odkázané na pomoc človeka ak hniezdia v poľnohospodárskej krajine, nemajú sa kde schovať na poliach pred neustále výkonnejšími a rýchlejšími kombajnami. Ochrane na zemi hniezdiacich vtákov sa venuje iba niekoľko odborníkov, ktorých úspech je závislý od ďalších ľudí - od miestnych obyvateľov, ktorí im ohlásia hniezdo až po poľnohospodárov, ktorí oddialia či obkosia dohľadané hniezdo. 

Našli sme hniezdo, čo ďalej?
Oplôtok
Keď už nájdete hniezdo na lúke či poli, dobré je v prvom rade odfotiť ho a poslať o ňom informáciu spolu s polohou nálezu, type plodiny na poli, názve najbližšej obce na Štátnu ochranu prírody SR, mimovládnej organizácie Saola - ochrana prírody alebo na Ochranu dravcov na Slovensku. Ak vidíte, že kosenie už prebieha, je dobré viditeľne označiť miesto hniezda - napr. palicou vysokou asi dva metre - a osloviť priamo poľnohospodára (vodiča kombajnu), aby obkosil hniezdo (už vyznačené). Veľmi dobrou pomôcok je zhotovenie oplôtku o rozmeroch napr. 2x2 metre. Ten zabráni rozlezeniu mláďat do okolia, čo je žiaduce pri práci na poli. Potom sa pokosí všetko až na dohodnutú plochu. Je dobré nechať nepokosenú väčšiu časť, aby sme nezjednodušili napr. líškam nájdenie mláďat.

pondelok 6. augusta 2018

Líšky smetiarky

Jazierko
Čoraz častejšie sa stretávame v médiách so správami o zvieratách pohybujúcich sa v mestách a priživujúcich sa na odpadkoch. Či už ide o medvede, diviaky alebo líšky. Počúvame o nich v správach alebo v časopisoch, ako sa pohybujú na okraji miest a predstavujú potenciálne nebezpečenstvo. Náš dnešný príbeh sa však odohral v oveľa uvoľnenejšej atmosfére Bratislavského lesoparku, kde sme sa stretli s tunajšími obyvateľmi - mladými líškami.  

Ako to už býva v týchto letných dňoch, rozhodli sme sa znovu ísť večer na odchyt netopierov. Chceli sme zistiť aké druhy žijú a rozmnožujú sa v lesoparku pri Bratislave. Je to pre nás nové územie, preto sa tešíme celý deň. Výhoda je, že nebudeme dlho cestovať, čo poteší predovšetkým vstávajúcich skoro ráno. Ako zvyčajne stretávame sa v Devínskej Novej Vsi, kde má základňu  Saola i Sovule. Berieme siete, niečo proti komárom, detektory i nové fotopasce. A hor sa za oddychom pri vodnej ploche v údolí Vydrice. Po krátkom čase prichádzame na miesto. Na pohľad je to príjemné miesto s atmosférou. Vítame altánok - na turistickú večeru ako stvorený. Dokonca je tu aj veľký smetný kôš, ktorý ako sa neskôr dozvieme bude stredobodom tunajšieho večerného predstavenia. Svetla postupom času začne ubúdať a my staviame siete. Ide to pomaly, potrebujeme kamene na upevnenie a tých tu veľa nie je. No medzitým zrazu vidíme, že pri smetnom koši sa pohybuje niečo ako menší pes. Majiteľ však neprichádza. Zbystríme pozornosť a začne nám byť jasné, že to niečo je líška, ktorá sa opatrne obšmieta v okolí. Najprv ju iba pozorujeme a snažíme sa odfotiť zo vzdialenosti viac ako 15 metrov, no o chvíľu zistíme, že sa nás nebojí. Prídeme k nej na menej ako päť metrov a fotíme. Stále nám nedochádza, že tu nie je iba tak. Má niečo za ľubom - to zisťujeme keď sa vzdialime. Ovoniava okolie koša, čo nám nedá a ideme sa pozrieť, čo ju tak vábi. Na dne koša leží veľký kus ugrilovanej klobásy. Hneď je všetko jasné. Keď poodídeme pár metrov, líška napokon rýchlo vhupne do koša, trčí jej len koniec chvosta z neho. Zrazu vyskočí aj s klobásou a odbehne do lesa. Ešte vidíme ako si na nej pochutnáva. Chvíľu je pokoj, behom súmraku ju však znova zbadáme ako sa obšmieta okolo nás. Netopiere sa veľmi nechytajú, tak sa venujeme pozorovaniu líšky. No čo to, vo svetle baterky vidíme napokon dva páry očí. Ďalšia mladá líška. Počas večera sa uistíme, že ich nezaujíma iba tento jeden smetiak, ale pozrú aj vedľajší. Napokon končíme s odchytom, pár netopierov sa chytilo, ale na tento večer tu nezabudneme vďaka líškam.

Zvedavá líška

Síce v iných krajinách bežne obývajú mestá, kde sa živia najmä odpadkami, no my sme líšky takto videli prvý krát ako cielene hľadajú odpadky. Keďže počas letných nocí a popoludní je lesopark plný opekania chtivých ľudí, tak to líšky patrične využívajú. Predsalen taká mastná klobása či špekačka je isto výživnejšia ako niekoľko hrabošov. A k tomu sa k nej dostanú bez námahy. 

Fotografovanie líšky

štvrtok 26. júla 2018

Zabezpečujeme pasce v našom okolí

Každý z nás sa aspoň z času na čas snaží pomôcť prírode a jej obyvateľom v prežití v našej blízkosti. Chceme pozorovať vtáky na kŕmitku, počúvať kŕkanie žiab z jazierka, sledovať kŕmenie mláďat v búdke. Vďaka viacerým opatreniam zlepšujeme naše pozemky a stavby. Viete však, že aj tu sa nájdu nebezpečné pasce na živočíchy schopné zmariť vašu snahu pri napr. podpore hniezdenia v búdkach či zriadením jazierka?

Už dlhšie sa ukazuje negatívny dopad predovšetkým rôznych nádrží s vodou, ktoré predstavujú pasce kde sa utopí množstvo hmyzu, jašteríc a vtákov. Predovšetkým sú nebezpečné pre druhy žijúce v záhradách, v areáloch družstiev a dedinách. Obyčajný sud s vodou môže zahubiť celú rodinu kuvikov či myšiarok, niekoľko jašteríc, myší a množstvo hmyzu. Pre kuvika sú napríklad hlavným nebezpečenstvom. Podobne rôzne plastové nádoby a nádrže s kolmými stenami sú rovnako nebezpečné. Hmyz do nich väčšinou spadne náhodou, no mnohé druhy sa z nich chcú napiť, čo sa pre ne môže skončiť utopením. Našťastie riešenia ako zabrániť utopeniu živočíchov sú jednoduché a finančne nenáročné. Stačí si vyhradiť niekoľko minút svojho času a pomôžete mnohým tvorom. Ako na to? Cez okraj nádrže prehneme pletivo siahajúce pod vodnú hladinu na ktorú umiestnime plavák napr. z dreva. Živočíchy sa budú môcť dostať z vody a neutopia sa.

Zabezpečený sud s vodou
Okrem nádrží s vodou sú nebezpečné napr. umelé dutiny. Tou môže byť rúra opretá o stenu, odkvap vedúci do kanalizácie, komín či prázdny sud. Zvieratá sa po hladkých stenách nevedia vyškriabať. Napr. v Českej republike zaznamenali v jednej rúre až 28 mŕtvych sov! V týchto prípadoch ak môžeme, tak rúry dáme do horizontálnej polohy. Cez ostatné predmety natiahneme úzke pletivo alebo prekryjeme doskou, ktorá zamedzí vstupu dovnútra. Mierne komplikovanejšie je ošetriť komín - dovnútra sa dáva mriežka alebo lapač iskier. Takéto úpravy, ale musí vykonať odborník.

[ title]
Srna uviaznutá v betónovej skruži
  Dosť podceňovaným nebezpečenstvom pre živočíchy sú aj rôzne špagáty či silóny. Vtáky ich radi zbierajú a vmotávajú do hniezd, kde sa môže omotať okolo mláďat či rodičov. Podobne môžu spôsobiť smrť zvieratám napr. siete oddeľujúce niektoré časti záhrady od iných. Často sa v nich zachytia ježe, pre ktorých to môže mať tragické následky. Ako môžeme pomôcť v tomto prípade? Je to ten najjednoduchší prípad - zberať ich po použití a nenechávať ich voľne pohodené v okolí.

A hedgehog caught in a net in Lincolnshire
Jež v sieti


Ak prekonáme svoju ľahostajnosť, zabránime zbytočným úmrtiam v našom okolí. Možno aj u vás býva kuvik, jež či párik jašteríc, ktorým takáto pomoc umožní prežitie na vašom pozemku.

Pri príprave článku boli použité informácie z časopisu Ptačí svět České společnosti ornitologické (ČSO). Podrobné info o pasciach nájdete aj v letáku ČSO.

pondelok 16. júla 2018

Pod padajúcimi plchmi

Plch na strome
Horúce letné dni znamenajú aj dobrú príležitosť na odchyt netopierov pri vodných plochách. Je to príjemný čas, keď zisťujeme aké druhy žijú práve na tom mieste. Zároveň sa popri netopieroch stretneme s nočnými druhmi zvierat, ktoré inak ťažko zhliadneme. Niekedy to sú líšky, srny, diviaky alebo sovy či lelky.

V jeden deň po zabezpečení ochrany dvoch hniezd kaní popolavých sme išli na odchyt netopierov do lesa pri obci Dobrá Voda. Po odparkovaní auta sme sa vydali priamo na miesto k jednému prameňu, ktorý tu vytvára tri menšie mokrade, ktoré sú ideálne lákadlo pre netopiere. Popri dopĺňaní energie sme pripravili siete, tentoraz stačili tri. Poctivo sme ich vyšponovali a ukotvili pomocou kameňov. Ako nastáva súmrak, je čas pripraviť si miesto skadiaľ ich budeme sledovať a kontrolovať či sa do nich niečo nechytilo. Zložíme sa pod mohutným bukom, ktorý poslúži aj ako opierka na chrbát. Šero v lese znamená aj prílet prvých netopierov - večerníc. Detektor ultrazvuku rýchlo prehráva hlasy a nezastaví sa ešte dlhú dobu. Chvíľu sa zdá, že sú všade. Preletujú nad hlavami, ale aj sieťami. To nás sprvu neteší, postupujúca tma však prinesie prvé úlovky. Najskôr večernice, iba pár centimetrov dlhé, končia vo vrecúškach. Rýchlo ich zmeriame a odvážime - iba 5 g. Chytáme aj uchane čierne (Barbastella barbastelus), lesný druh s typickým buldočím výrazom tváre. O chvíľu sa pridáva aj netopier obyčajný (Myotis myotis), ten je už riadne veľký - vyše 30 g. Obrúsené zuby poukazujú na vysoký vek, presne ako aj u starých ľudí. Keď už nastala pravá noc, osvietime sieť a vidíme v nej niečo čudné. V sieti je...plch sivý (Glis glis)! Padol zo stromu a zachytil sa v nej. Zaujímavé, že sa nebránil. Pár šikovných ťahov a je na slobode. Uteká krížom cez vodu, veríme, že nepremokol. Sadáme si znova na svoje miesta a zrazu tupý dopad vedľa nás. Ďalší plch. Chvíľu ho obzeráme, kým nevybehne znova na strom, z ktorého spadol. Ostáva nad našimi hlavami na spodnom konári, skadiaľ nás sleduje ďalších asi 20 minút. Podobná scéna sa zopakuje ešte niekoľko krát. Dávame si už pozor, veď kto by už chcel mať len plcha na hlave. Už chápeme, prečo sa tak často stávajú korisťou sov. 
Uchaňa čierna - lesný druh netopiera

Odchyt pokračoval až do jedenástej hodiny, chytil sa aj veľmi málo poznaný netopier nymfin (M. alcathoe), ucháč svetlý (Plecotus auritus) a raniak malý (Nyctalus leisleri). Odchyt ukončujeme po 15 odchytených netopierov, je to domov ďaleko a ráno skoro vstávame. Po nočnej jazde pod Malými Karpatmi sme zase bohatší o nové neočakávané zážitky. 

utorok 10. júla 2018

Nie je netopier ako netopier

Podkovár malý - nos v tvare podkovy
Leto je v plnom prúde a my v spolupráci s organizáciou Saola - ochrana prírody sme pokračovali v odchytoch netopieroch. Keď nám nad hlavami prelietavajú netopiere, nezvykneme sa zamýšľať nad tým ako je táto skupina živočíchov pestrá. Aj u nás nájdeme druhy s rozdielnymi tvarmi nosa, úst či uší. Má však takáto rozmanitosť vôbec význam?

Prispôsobenia tvarom a rozmermi telesných partií nie sú samoúčelné, pretože každý druh je prispôsobený inému prostrediu. Netopiere sa líšia veľkosťou, a veľmi výrazne. Najmenší u nás žijúci druh je večernica Leachova (Pipistrellus pygmaeus), ktorá dosahuje veľkosť iba niekoľko centimetrov. Naopak raniak obrovský (Nyctalus lasiopterus) sa nezmestí do ruky. Sú to rozdiely na prvý pohľad viditeľné. Iné rozdiely sú menej nápadné, napríklad akým spôsobom vydávajú ultrazvuk. Taký podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) má dokonale presný ultrazvuk, ktorý nevydáva ústami, ale nosom. Preto ho má špeciálne tvarovaný v tvare podkovy. Ostatné druhy naopak vydávajú ultrazvuk ústami, pokryjú tým väčší priestor avšak nie s takou presnosťou. Zaujímavou skupinou sú ucháče, tie vedia vydávať ultrazvuk aj nosom a ústami. Ich typickým znakom sú veľké skladacie uši. 

Ucháč svetlý s veľkými ušami
Tvar uší tiež napovedá o spôsobe lovu - druhy s veľkými ušami lovia častejšie potravu zberom zo zeme a listov. Doslova počúvajú zvuky vydávané kobylkami, larvami a chrobákmi. Druhy s menšími ušami ako sú večernice, menšie druhy rodu Myotis a raniaky zase lovia lietajúci hmyz. So spôsobom lovu súvisí aj tvar krídel. Obratné druhy, loviace medzi konármi stromov a kríkami majú krídla širšie (podkovár malý). Protikladom sú raniaky loviace vo výške často niekoľko desiatok metrov nad zemou - ich krídla sú štíhle. Lietajú rýchlo avšak nie sú schopné manévrovať na malej ploche tak ako podkováre. 
 
Večernica malá - iba niekoľko centimetrov veľká
Tieto prispôsobenia im umožňujú využívať rôzne zdroje potravy, a nekonkurovať si. Takže prostredie uživí väčšie množstvo druhov. Keď nám nad hlavou preletí netopier, skúste si všimnúť či lieta rýchlo a priamočiaro alebo pomaly a obratne. 




štvrtok 28. júna 2018

Štôlne - opustené banské diela

Podkovár malý
Z čias nedávno minulých nachádzame v pohoriach pozostatky po intenzívnej banskej činnosti. Často sú to iba ľahko prehliadnuteľné diery v zemi, keďže časť zo štôlní bola zasypaná. Môžu byť pre pohyb človeka nebezpečnými - svedčia o tom mnohokrát prepadnuté stropy. Preto je lepšie sa im vyhnúť a nepodstupovať zbytočné riziko. Na prvý pohľad sú iba pustým miestom, ale nie je to celkom tak.

V určitých obdobiach roka, predovšetkým od začiatku leta do konca zimy sú útočiskom pre viaceré druhy netopierov. Typickým predstaviteľom tzv. "jaskynných" druhov je podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), ktorý sa v niektorých štôlňach aj rozmnožuje. Je to druh, ktorý rád visí v otvorenom priestore, pričom sa vie "zabaliť" do lietacej blany. Jeho spôsob echolokácie je mimoriadne presný, vďaka nej vie rozlíšiť aj niekoľko milimetrové predmety. Okrem tohto netopiera sa v štôlňach vyskytujú aj iné druhy, predovšetkým na jeseň a počas zimy. Nájdeme tu aj napríklad druhy, ktoré počas leta obývajú dutiny stromov, no počas zimy sa ukrývajú v štrbinách v okolí vstupu. Nie je nezvyčajné tu nájsť odpočívajúce uchane čierne (Barbastella barbastellus) či ucháče svetlé (Plecotus auritus). V štôlni je spravidla relatívne stabilná teplota počas roka, predovšetkým v častiach ďalej od vstupu. To práve vyhovuje netopierom. Avšak nie každá štôlňa je pre ne vhodná. Napríklad štôlne s malým množstvom škár a puklín nie sú priveľmi obľúbené netopiermi. Okrem netopierov tu môžeme nájsť napríklad zimujúce obojživelníky - ako ropuchy a salamandry. Aj oni vyhľadávajú prostredie so stabilnou klímou počas zimy a poskytujúce bezpečie pred predátormi. Predátori spravidla prenikajú niekoľko metrov od vchodu. Vstupy zvyknú využívať na odpočinok a lov potravy sovy obyčajné (Strix aluco), stopy po nich nájdeme v podobe pierok a vývržkov. Počas zimy sem často zavítajú aj oba druhy kún. Podzemie ich láka ako bezpečný úkryt, kde môžu nerušene odpočívať či konzumovať potravu. Niekedy sem zavíta aj líška - často najmä odrastené mláďatá.
Vstup do štôlne

Celkovo môžeme štôlne považovať za miesta obohacujúce ich okolie ďalšími druhmi. Pričom poskytujú útočisko v určitých obdobiach roka aj pre živočíchy, ktoré inak podzemie neobývajú. Preto je zachovanie a úprava štôlní prospešná činnosť zvyšujúca biodiverzitu územia.

utorok 22. mája 2018

Usilovný opeľovač - čmeľ

Foto: M. Fikar
Hovorí sa usilovný ako včela, pravda je, že v našej prírode žije aj niekto usilovnejší - čmeľ alebo inak nazývaný čmeliak. Živí sa peľom a nektárom z kvetov. Tento zástupca blanokrídleho hmyzu si podobne ako včela medonosná zakladá spoločenstvá, tvorené kráľovnou a robotnicami. Takáto kolónia môže mať 50 až 500 členov.


Na Slovensku žije niekoľko druhov čmeľov - každý ma trocha inú životnú stratégiu a vyskytujú sa v rôznych biotopoch. Hniezdo si budujú spravidla v zemi, vstupný otvor je stredne veľká diera, ktorá ústi do hniezda, ktoré sa postupne rozširuje. Po nakladení vajíčok kráľovnou sa z lariev vyliahnu robotnice. Tie sú tak isto sfarbené ako kráľovná, ale menšie. Robotnice vďaka bohatému ochlpeniu a veľkosti sú schopné opeliť väčšie množstvo rastlín ako včely. Taktiež lietajú ďalej od hniezda - až 1 km. Viaceré druhy majú dlhšie jazyky, čo im umožňuje opeliť aj rastliny s hlbokým kvetom znemožňujúcim opelenie od včiel.

Síce čmele nevytvárajú med, no pre prostredie sú, rovnako ako včely, dôležité opeľovače. V súčasnosti sú čoraz častejšie využívané v poľnohospodárstve, pri opeľovaní v skleníkoch. Vynikajúce skúsenosti s takýmito "skleníkovými" čmeľmi sú pri opeľovaní paradajok. V prírode čmele postupne striedajú kvitnúce rastliny, tak ako kvitnú jednotlivé druhy. Práve zabezpečenie potravy po celé produkčné obdobie v podobe kvitnúcich rastlín a stromov je kľúčové pre zastavenie poklesu populácií čmeľov. Samozrejme aj minimalizácia používania pesticídov je dôležitá. Bez opeľovačov výrazne klesá výnosnosť v poľnohospodárstve, až môže nastať úplný kolaps nielen tejto činnosti, ale celého ekosystému. Vďaka nim sa mnohé rastliny môžu ďalej vyvíjať, čo je úplný základ pre fungovanie životného prostredia a aj nášho sveta.